Ách zasa tá skriňa pomyslel som si... Hneď ako prišla mi začala nadávať aby som sa uhol aby som jej nezavadzal, atď...Povedal som jej že či nemá 5 sekund čas že práve odchádzam... ale ona nie furt to iste mlela nebrala ohlad na mňa , stálasi za svojim. Musí sa ihneď dostať ku skrinke aj za cenu toho že sa tam budeme tlačiť. ..
Doteraz som nepochopil prečo sa takto zachovala, či jej za tých 5 sekund čo si nazujem to pánky ujde autobus?.. Určite nie. Čo by jej to spravilo chvíľku počkať, nikam sa nehnať, povedať si veď v pohode nie je problém, tú chvíľku počkám. Ja by som ju tiež bral inak, mal na ňu iný názor. Teraz, keď ju stretnem si poviem:Ách to je zas tá sprostá čo nevie chvíľu vydržať.Ja radšej keď vidm ako sa tam ženie počkám. Určite lepšie jak sa každý deň vadiť o tú isú hovadinu. Veď aj tak predsa nemám sa kde hnať, je už po vyučovaní mala by vládnuť pohoda, uvoľnenosť. Nie osčovanie s na drhých, vybíjanie si síl na druhom, bezcistnosť, ktorousa veľa ľudí len ženie bezhlavo za svojím cieľom a rpitom nevidí nič okolo seba. Čo spôsobila tým ako sa chová, zachovala. Myslím si, že ľudia by sa mohli restať všade tlačiť a predbiehať. Pozastaviť sa , porozmýšľať nad životom, nežiť v neustálom zhone. Prečo to neurobiť a neísť stále len za úspechom, slávou , peniazmi. Nebolo by zčacu na čas dobré poobzrieť sa a povedať si:Aha áno až teraz som zistil aký som bol zaslepený...Celý život som sa len niekde hnal a tlačil a na čo to bolo vôbec dobré? Život pohltený prácou, kariérou, a nikdy som s neoddýchol a neužil somsi to čo som si tak vydrel. Načo to bolo vlastne dobré? Myslím že na nič. Ľudí som si len svojim správaním odohnal. Mám síce peniaze, slávu, ale čo s tým keď nie som tak šťastný ako som mohol byť? Asi nič... Asi by sme sa mali skôr obzrieť.
Ako vidíím človek sa stále stáva bezcitnejším nepozerajúc na druhého ide si tvrdo za svojim cieľom nepozerajúc na ostatných aj cez mŕtvoly. radšej si vychutnajme krásu životaa nie sa všade tlačit ako sardinky a utekať ako maratónc za niečim.. Budme k sebe mierumilovnejší. Verím že ešte takíto jedinci existujú a nebudú sa správať rpi napĺnaní svojich snov taka ko tá spolužiačka
